Rezort hospodárstva zdôraznil, že práve v súvislosti so zásobami je
Slovensko v značne výhodnom postavení, keď štátny Slovenský plynárenský
priemysel (SPP) v spolupráci s ministerstvom hospodárstva už od februára
vtláča maximálne množstvá plynu do zásobníkov. Výsledkom je, že zatiaľ
čo priemerná spotreba plynu v ôsmich mesiacoch od augusta do marca za
posledných päť rokov bola 3,674 miliardy metrov kubických (m3), tento
rok (od 1.8. 2022 do 31.3. 2023) je spotreba stanovená v zmysle dnes
dosiahnutej dohody a po zohľadnení požadovaných úspor na 3,874 miliardy
m3, čiže o 200 miliónov m3 viac. "Toto bolo pri vyjednávaní pre mňa kľúčové, že sa podarilo odvrátiť hrozbu poškodenia slovenského priemyslu," uviedol Sulík.
Mechanizmus pre povinné úspory bude využitý len po vyhlásení stavu
pohotovosti piatimi krajinami EÚ a po schválení Radou. Členské štáty sa
po vyhlásení takejto pohotovosti zaväzujú dosiahnuť 85 % spotreby z
vopred určeného referenčného obdobia. Nariadenie pritom zohľadňuje aj
mieru naplnenia zásobníkov a do povinnosti úspor nezahrňuje kritický
priemysel. Zároveň zohľadňuje aj nárast spotreby počas obdobia po
pandémii.
Sulík zdôraznil význam spoločného postupu krajín EÚ. Upozornil zároveň
na potrebu zohľadnenia potrieb priemyslu a využitia všetkých dostupných
zdrojov na zabezpečenie dodávok energií do krajín EÚ a jej susedov, a to
vrátane potreby zabezpečenia takého režimu sankcií, ktorý umožní
zásobovanie Ukrajiny. Ako tiež uviedol, v rámci EÚ nie je pritom možné
ignorovať žiadne zdroje energie, vrátane jadrovej energie. Opakovane
vyzval i na pozastavenie súčasného režimu na obchodovanie s emisnými
povolenkami, ktorý má negatívny vplyv na ceny elektriny a tepla.